Západné pobrežie južnej Afriky podlieha vplyvu bengálskeho prúdu. Tento mimoriadne studený prúd pochádza z blízkosti polárnych oblastí južného Atlantického oceánu a tečie z juhu na sever pozdĺž pobrežia južnej Afriky a Namíbie.

S Bengálskym prúdom je spojený jeho fenomenálny výstup. Tento výstup vzniká prostredníctvom juho-východných vetrov prevládajúcich na západnom pobreží južnej Afriky. Tieto vetry sa presúvajú veľkou rýchlosťou nad zemou a tlačia pritom horné teplé vrstvy morskej vody von od pobrežia. Pritom povrchovú vodu nahradí studená hlboká morská voda, ktorá pochádza z hĺbky minimálne 200 m. V tejto hĺbke, do ktorej nemôže preniknúť slnečné svetlo, prebieha veľké množstvo biologických procesov, v ktorých sa organický materiál mineralizuje prostredníctvom baktérií a plesňových kultúr na živiny. 

Vedľajší obrázok ukazuje proces výstupu. Voda z veľkej hĺbky oceánu je oveľa chladnejšia a bohatšia na živiny ako povrchová voda. Keď sa dostane na povrch, budú tieto živiny využité fytoplanktónom (jednobunkové rastliny) na fotosyntézu, v ktorej slnečná energia premení minerálne živiny na biologickú biomasu, ktorá predstavuje potravu pre ďaľšie organizmy. Fotosyntéza je základ potravinového raťazca, a preto je základom každého života.

Bengálsky prúd je extrém rýchlotečúceho morského prúdu a výstup pred namíbiským pobrežím patrí k najsilnejším na svete. Vody pred Namíbiou sú platné ako bohaté na ryby, pretože tu pre ne existuje vďaka obrovskej primárnej producii biomasy (pomocou využitia živín a slnečného svetla fytoplanktónom) dostatočná potravinová základňa. Bez silného výstupného procesu by zďaleka nemohol byť poskytnutý dostatok patravinovej základňe pre ryby.

A                                                  B

Nasledovná družicová snímka A zobrazuje studený výstupný proces pred namíbiským pobrežím. Čím je voda chladnejšia, tým tmavšie (až čierne) sa javia prúdenia. Obzvlášť veľká výstuná oblasť je viditeľná pred mestom Lüderitz. V mimoriadne studenej výstupnej perióde môže teplota povrchovej vody klesnúť až na 8°C. Keď porovnáme tento obrázok s celkom z južnej Afriky (družicová snímka B), tak je na extrémne tmavej farbe viditeľné, že výstupná voda pred Namíbiou má rovnakú teplotu ako na otvorenom Atlantiku.

V blízkosti polárneho južného Atlantiku voda klesá, pretože je studená a tým má väčšiu hustotu, na morské dno a prepravuje pritom živiny do tejto hĺbky. Táto voda potom bude pomocou periodického sezónneho výstupu pred namíbiským pobrežím vytlačená na povrch. Ešte raz v skratke fakty:

• Bengálsky prúd je jeden z geologicky najstarších prúdov sveta.

• Bengálsky prúd je jeden z najsilnejších prúdových systémov.

• Morský potravinový reťazec bengálskeho prúdu je enormne produktívny. Z toho vyplývajú vysoké až najvyššie koncentrácie morského života ako nikde inde na svete.

• Bengálsky prúd prebieha paraelne s pobrežím južnej Afriky. Pobrežné pásmo je veľmi suché, pretože prevládajúce juho-východné vetry smerujúce von od pobrežia neprivádzajú so sebou žiadne zrážky. Táto časť Namíbie sa označuje ako hyper-arídna.

Fenomén bengálskeho prúdu s jeho výstupom má vplyv na prírodnú históriu a sociálny rozvoj pobrežia. Podľa mapy atlantického pobrežia južnej Afriky je zrejmé, že sa tam len ojedinele a v malých rozmeroch nachádzajú obytné sídliská. Hustota populácie na pobreží je extrémne riedka. Naopak od husto osídlenej Európy tam existuje len minimum otvorených pláží do mora.

Dôsledkom nízkych zrážok je na západnom pobreží Afriky tak dobrá orná pôda ako žiadna iná, a preto sú len minimálne prieniky herbicídov a iných hnojív z fárm do mora.

Rieky na západnom pobreží južnej Afriky sú vzácne, preto v pobrežnom pásme nepadajú žiadne zrážky. Väčšina z vnútrozemia prichádzajúcich riek vedú vodu iba v období dažďov, ale inokedy poklesnú až do sucha. Ostatné sú zahradené a slúžia na zásobovanie pitnou vodou obyvateľstva.

Na základe tejto skutočnosti môže byť vnímaný súhrn vedenej vody do mora – oproti Európe – ako bezvýznamný.

Na Namíbiskom pobreží, a tu obzvlášť v meste Lüderitz a jeho okolí, existujú okrem rybolovu a spracovania rýb práve tak dobré priemyselné aktivity. Na tom sa v budúcnosti nebude tiež nič meniť, pretože pobrežná púšť nepripúšťa vyššiu hustotu obyvateľstva a priemyslu.

Voda Bengálskeho prúdu, ktorá prichádza na povrch ako časť výstupných procesov, pochádza primárne z južného Atlantického oceánu, špeciálne z Antarktídy, a je jedna z najčistejších morských vôd na svete. Na hyper-arídnej púšti pozdĺž Namíbiského pobrežia chýbajú znečistenia životného prostredia vďaka dokonalosti obyvateľstva a priemyslu. Jediná pobrežná zóna, ktorú môžeme porovnať s tou pri Namíbii, je v Chile. Vlastní podobnú pobrežnú púšť a západno-pobrežný výstup Pacifického oceánu. Avšak prostredníctvom El Nina sa v posledných rokoch ocitla biologická rovnováha na chilskom pobreží v úplnom zmätku.

Súhtnne môžeme povedať: Ekosystém bengálskeho prúdu je jeden z najnedotknutejších a najmenej znečistených morských systémov tohto sveta.

Prof. Alan T Critchley,

Multidisciplinárne výskumné centrum Univerzity v Namíbii